Chrám božieho hrobu

Chrám božieho hrobu tiež nazývaný bazilika Svätého hrobu alebo bazilika Božieho hrobu, vo východných cirkvách tiež kostol Vzkriesenia. Kresťanský kostol sa nachádza vo vnútri hradieb starého mesta Jeruzalemu. Kostol stojí na mieste, ktoré väčšina kresťanov uctieva ako Golgotu alebo horu Kalváriu, kde bol podľa Nového zákona ukrižovaný Ježiš Kristus. Tento kostol je dôležitým pútnickým miestom už od 4. storočia. Dnes predstavuje veľmi dôležité pútnické centrum pre radu kresťanských cirkví.

Chrám Ježišovho hrobu ilustruje miesto na plošine nad plochým kameňom (XIII.) oproti vstupu do chrámu.

Pôvodne sa miesto Ježišovho ukrižovania nachádzalo za hradbami mesta Jeruzalemu. Jeruzalemské hradby boli krátko potom rozšírili Herodesom Agrippa v rokoch 41-44, keď Obohnal aj priestor terajšej baziliky Svätého hrobu. Po roku 135 Rimania na tomto mieste postavili chrámový komplex bohyne Afrodity.

Chrám božieho hrobu

Spisovateľ Origenes v 3. storočí písal o židovskej tradícii, podľa ktorej sa Adamov hrob nachádza na mieste Ježišovho ukrižovania, teda na Kalvárii. Biskup Eusebios pred rokom 327 uvádza, že miesto ukrižovania sa stále ukazuje v Aelii (Aelia Capitolina bol rímsky názov pre Jeruzalem po roku 135).

Podľa kresťanskej legendy boli hrob Ježiša a jeho kríž objavené v roku 325 sv. Helenou matkou Konštantína. Rímsky cisár Konštantín I. nechal v rokoch 326 až 335 postaviť kostol Svätého hrobu na mieste Ježišovho hrobu v blízkosti Golgoty.

Dnes z pôvodného kostola sa zachovala iba vnútorná okrúhla časť – rotunda, nazývaná Anastasis. V minulosti bol chrám niekoľkokrát zničený. Po roku 1099, kedy Jeruzalem dobyli križiaci, chrám rekonštruovali. V tej dobe chrám spravovali augustiáni a k jej ochrane slúžil Poriadok Božieho Hrobu. Po roku 1187, keď bol Jeruzalem dobytý sultánom Saladinom, získalo správu nad chrámom, spoločne niekoľko kresťanských cirkví.

Chrám božieho hrobu

Prezrite si Chrámovú horu naživo katalóg zájazdov do Izraela.

Nakoniec turecký sultán počas vlády rozhodol, že vlastníkmi kostola budú grécky pravoslávny jeruzalemský patriarchát, františkánsky kustodi Svätej zeme (v mene katolíckej cirkvi) a jeruzalemský patriarchát arménskej východnej pravoslávnej cirkvi. Určité práva prisúdil aj iným menším cirkvám (koptskej, sýrskej a pod). Tento stav bol potvrdený aj za Britského mandátu v Palestíne, jordánskej aj izraelskej správy Jeruzalemu.

Vlastníctvo celého kostola naďalej zostáva spoločné – pravoslávnej, katolíckej a arménskej, avšak rôzne časti majú presne určeného vlastníka. Tak len kaplnka Ježišovho hrobu spolu s priestorom okolo neho je spoločná, zatiaľ čo jednotlivé spoločenstvá majú vyhradené okolité priestory. Hlavná loď kostola z križiackej doby patrí gréckym pravoslávnym, zatiaľ čo oltár svätej Márie Magdalény s okolitým priestorom, ako aj kaplnka Zvestovania Panny Márie patrí katolíkom. Kalvária je rozdelená na dva takmer rovnaké diely, katolícky a pravoslávny. Z dvoch krýpt je jedna arménska a druhá, zasvätená Nájdeniu svätého Kríža, katolícka. Aj v priestoroch, ktoré sú vlastníctvom jednej cirkvi, má iná cirkev právo slúžiť svoju liturgiu. Osobitné predpisy platia na veľké sviatky, zvlášť pôst, Veľký piatok a Vzkriesenie.