Chrámová hora

Chrámová hora, niekedy označovaná aj ako hora Moria je plošina v tvare nepravidelného štvoruholníka o rozmeroch 313m severná strana, 470m východná strana, 280m južná strana a 485m západná strana, nachádzajúca sa v Starom meste jeruzalemskom. Časť západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu.

Chrámová hora je najposvätnejším miestom judaizmu, podľa sunnitských moslimov je tretím najposvätnejším miestom islamu, a náboženský význam má aj pre niektoré kresťanské, zvlášť potom protestantskej kruhy. Vďaka tomu je jedným z najuctievanejších miest na svete a tiež aj jedným z najspornejších.

Pre kresťanov nemala Chrámová hora taký veľký význam. Zničenie Chrámu pre ne predstavovalo naplnenie Ježišovho proroctva, pokorenie synagógy znamenalo triumf cirkvi. Centrum kresťanského života sa v novo vybudovanom Jeruzaleme sústredilo okolo bývalého popravisko Golgota a tam stojacemu Chrámu Božieho hrobu. Na Chrámovej hore bolo v čase obsadenie Jeruzalema moslimami smetisko. Židia na Chrámovej hore smeli iba raz do roka, v deň výročia zničenia Chrámu, na 9. av. ( pôstny deň a pripadá na 9. deň mesiaca av. )

Neváhajte, cestujte. Inšpirujte sa katalógom Last Minute zájazdov

Chrámová hora v moslimskom období, začala keď kalif Umar ibn al-Chattáb dobyl Jeruzalem, chcel vidieť, kde sa nachádzal Chrám, kam mal byť podľa moslimskej tradície zanesený prorok Mohamed počas svojej Nočnej cesty. Patriarcha Sofronius ho najprv zaviedol do Chrámu Božieho hrobu, ale Umar sa v ňom odmietol modliť. Sofronius (a podľa inej verzie židovský konvertita Ka’ab al-Achbar) ho zaviedol na Chrámovú horu, ktorá bola v zanedbanom stave. Umar vtedy prisahal, že toto posvätné miesto očistí, čo sa stalo, a vtedy bola odkrytá pôvodná skala. Kalif Abd Al-Málikí ibn Marwan nad touto skalou postavil v rokoch 685-691 Skalný dóm, o niečo neskôr, v rokoch 705 – 715, postavil jeho syn Umájad al-Walid na južnom okraji Chrámovej hory mešitu Al-Aksá.

Chrámová hora je dodnes najsvätejším miestom judaizmu. Je miestom, kde sa rodili jeho dejiny, je miestom, ku ktorému sa obracajú veriaci počas modlitieb. Skala, nad ktorou sa teraz týči Skalný dóm, je základný kameň celého sveta.

Skala na Chrámovej hore má byť miestom, kde Abrahám chcel obetovať Izáka a tradícia ho stotožňuje i s miestom, kde nocoval Jákob, keď mal svoj sen, v ktorom videl vystupovať a zostupovať anjelov. Podľa ďalšieho komentára mali anjeli symbolizovať obete, ktoré boli prinášané v Chráme Hospodinovi, a odpustenie, ktoré Boh zosielal na zemi.

Chrám bol miestom, kde prebývala Božia prítomnosť, kde bola uložená Archa dohovoru, Dosky zmluvy, Menor, kde veľkňaz vchádzal do Najsvätejšej svätyne na Jom kipur snímať hriechy Izraela. Z náboženského hľadiska je tak Chrámová hora miestom, kde sa Boh stretával s človekom, kde sa nebesá stretávali so zemou.

Tu je aj prvé zastavenie v Krížovej ceste, kde Pána Ježiša odsúdili a na smrť poslali. Svedčí o tom aj maľba v kaplnke Odsúdenia na mieste Antóniovej pevnosti.