Múr nárekov

Múr nárekov, správne označenie Západná stena je už dnes pozostatkom západnej časti vonkajšej hradby, ktorá ku koncu obdobia druhého jeruzalemského chrámu obklopovala Chrámovú horu. Dnes je toto miesto najposvätnejšie miesto Židov, a zároveň je aj miestom smútku nad zničením Chrámu.

Múr nárekov, Jeruzalem

K Múru nárekov prichádza množstvo pútnikov z celého sveta, aby tu vyslovili svoje modlitby. Ľudia prichádzajú k Múru s prosbami, smútkom, modlitbou, ktoré napíšu na svoj papierik a potom ich vsúvajú pod kamene, z ktorých je múr postavený. Veľmi často sa tu odohráva aj obrad s názvom Bar micva (židovský náboženský obrad, počas ktorého sa zo židovského chlapca stáva nábožensky dospelý muž, ktorý na seba preberá zodpovednosť za dodržiavanie micvot – prikázania)


Význam Múru
Múr nárekov je pozostatkom vonkajších hradieb jeruzalemského Chrámu, ktoré nechal rozšíriť Herodes Veľký. Po zničení Jeruzalemu rímskym vojskom väčšina múru bola zrovnaná so zemou, okrem Múru nárekov a Malého múru.

dovolenka v Jeruzaleme

Podľa rabínov však šechina (Hospodinovo prebývanie) aj po zničení Chrámu zostala na mieste Múru nárekov. Pre židov je toto miesto najposvätnejšie. Prvú zmienku o smútočných modlitbách Židov nájdete v rozprávaní pútnika z Bordeaux, ktorý do Jeruzalemu prišiel v roku 333.
Nachádzajú sa tu dve Hadriánovho sochy, a neďaleko sôch dierovaný kameň, ku ktorému každoročne prichádzajú Židia a pomazávajú ho olejom. Sa stonaním nad sebou nariekajú, trhajú svoj šat a potom odchádzajú.

V tomto období bola na Židov uvalené obmedzenia ohľadom Jeruzalemu, tak sa Židia zhromažďovali na úpätí Olivovej hory, z ktorej bolo vidieť Chrámovú horu. Židia pripisovali jedinečnú hodnotu Západnej stene Chrámovej hory, pretože práve z nej vystupoval veľkňaz a jeho pomocníci, aby obetovali celopal v čase Chrámu.

Západná stena, Múr nárekov, Jeruzalem

Roku 638 bol Jeruzalem dobytý moslimami a Chrámová hora bola opäť upravovaná – boli na nej postavené mešity, ktoré tam stoja dodnes. Sultán takisto dovolil Židom bývať v Jeruzaleme. V tomto období vykryštalizoval zvyk modlitieb na juhozápade hradieb Chrámovej hory. Na týchto stenách sa nachádzajú nápisy, v ktorých sú obsiahnuté mená Židov, ktorí ich zhotovili.

Benjamin z Tudely, ktorý navštívil Jeruzalem na konci 12. stor., pripomína miesto naproti skalnému dómu: „… západnýmúr, jediná zo stien, ktorá bola v Chráme vo velesvätyni, nazývajú ju Brána milosrdenstva a prichádzajú k nej Židia, aby sa u nej modlili o pomoc„. Podobný popis sa objavuje v knihe „Masarykova cesta“, napísané roku 1333.

Moslimská tradícia
Moslimovia Múr nárekov stotožňujú s miestom nazývaným „Al-Burak“, na ktorom uviazal prorok Mohamed svoje zázračné zviera a potom vystúpil na nebo z miesta, kde teraz stojí mešita Al-Aksá. To je však veľmi diskutabilné. Mešita Al-Aksá totiž leží pri južnej, nie západnej steny. Všetko nasvedčuje tomu, že táto tradícia vznikla až na začiatku 20. stor.

Múr nárekov prešiel počas šesťdňovej vojny pod vládu Izraela a od tej doby je znovu, (po dvoch desaťročiach jordánskej nadvlády, počas ktorej k Múru židia nesmeli) prístupná židom aj ľuďom iného vierovyznania. Po vojne bola zbúraná štvrť Mugraby, ktorá stála oproti Múru, a na jej mieste bolo vybudované námestie pre modliacich sa a návštevníkov. Priestor námestia pri Múre nárekov je považovaný za „synagógu“, a pri vstupe na námestí je preto požaduje pokrytie hlavy, rovnako ako oddelenie mužov a žien.